Stretnutie dobrovoľníkov očami stážistky Hanky
Mapa stránok o hospici >>>
Duchovná obnova dobrovoľníkov v Hospici v Trenčíne 2.10.2010 - očami stážistky
Stretnutie dobrovoľníkov sa uskutočnilo v ekumenickej miestnosti na II. poschodí zariadenia. Na začiatku sa pozvaným prihovorila sestra Gorazda, ktorá je koordinátorkou dobrovoľníkov. Všetkým úprimne poďakovala za ich obetavú službu. Zvlášť privítala nových členov. S potešením oznámila, že prihlásení sú aj ďalší záujemcovia o dobrovoľníctvo v hospici, s ktorými bude mať onedlho prípravné stretnutie.
Nasledovalo osobné predstavovanie, vďaka ktorému sa medzi prítomnými vytvorila rodinná atmosféra. Mnohé dobrovoľníčky sa navzájom poznajú. Ich službou je žehlenie prádla. Majú vytvorené tri skupinky po troch alebo štyroch. Páčilo sa mi vyjadrenie jednej z nich, že predtým nemala rada žehlenie a teraz sa nemôže dočkať piatku, na ktorý pripadá jej služba. Popri žehlení sa rozprávajú o duchovných veciach, modlia sa ruženec a spievajú. Iná pani uviedla, že popri dobrovoľníctve v tomto hospici, slúži aj vo svojom „telefonickom hospici". V ňom má asi 30 klientov, ktorých počúva a povzbudzuje.
Predstavila som sa aj ja ako študentka VŠ, ktorá študuje sociálnu prácu v druhom ročníku mgr. stupňa a tiež, s akým zámerom som prišla. Robím diplomovú prácu na tému: „Sociálna práca v podmienkach hospicovej starostlivosti". Empirická časť práce je zameraná na dobrovoľníctvo práve v Hospici Milosrdných sestier, a tak som prišla poprosiť o vyplnenie anonymného dotazníka. Sestra Gorazda ma podporila a uviedla, že v lete som bola v hospici na stáži. Napokon sa predstavil aj páter Šprlák, ktorý je pomocným duchovným u školských sestier v Beckove a bude viesť duchovnú obnovu.
Páter sa nám prihovoril v prvej prednáške, ktorá vychádzala z Mk 7, 1-9: ... „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." (Izaiáš 29,13) Sme pozvaní robiť aj bežné veci s láskou a cez ne sa približovať k Bohu. Niektorí chorí sa boja kňaza, odmietajú ho. Kedysi to páter považoval aj za osobnú prehru. Svetla do tejto oblasti sa mu dostalo, keď čítal knihu o Matke Tereze. Matka Tereza milovala Kristovou láskou všetkých ľudí, i hinduistov a moslimov. Spočiatku si myslela, že ich musí obracať na vieru. Medzičasom sa však naučila, že jej úlohou je milovať. A láska obráti toho, koho chce. Teda Boh je ten, ktorý zachraňuje, hovorí kňaz.
Po prednáške bola vyložená Sviatosť oltárna. Páter nám dal možnosť voľby - adorovať, vykonať si svätú spoveď alebo sa v knižnici zhovárať. Bol to veľmi požehnaný čas. Pred ukončením adorácie sme sa spoločne pomodlili slávnostný ruženec, Loretánske litánie a modlitbu zasvätenia Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.
Nastal čas obeda. Na stoloch sa objavili tácky plné všakovakých dobrôt od šikovných gazdiniek a kubranská kyselka, ktorej prameň je neďaleko. Prišli dve setričky a s nimi úžasná vôňa kapustnice a dobrý akoby domáci chlebík. Vďaka Ti, dobrý Bože, že sa o nás tak staráš! V družnej debate a radostnej nálade sme ešte vypili kávu a ochutnali z doma napečených koláčov a zákuskov. Tento čas som využila aj na rozdávanie dotazníkov o prežívaní dobrovoľníctva v Hospici Milosrdných sestier. Mnohí sa hneď aj pustili do jeho vypĺňania. Šlo to rýchlo, keďže na radu s. Gorazdy, som ho doplnila aj o možnosti, vzhľadom na jeho ľahšie vyhodnotenie. Napokon mi vyplnený dotazník odovzdali všetci prítomní. Zobrali ho aj pre tých dobrovoľníkov, ktorí nemohli prísť a ostatné som nechala v sesterskej miestnosti. Boli sme aj obdarovaní. Od sestričiek sme dostali stolový kalendár na r. 2011 z Rodiny Nepoškvrnenej, od pátra deviatnik ku sv. Norbertovi, patrónovi tých, čo nemôžu mať deti, a obrázok božieho služobníka Metoda Trčku. Sestričky i pán Milan sa postarali i o fotodokumentáciu.
Druhá prednáška pátra Šprláka nás pozývala do ústrania slovami evanjelia podľa Mk 6, 30-32: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Modlitba je spočinutie v náručí Boha, počúvame pátra. Mali by sme túžiť naučiť sa hlbšie modliť. Ak je modlitba rozhovorom, Boh by mal odpovedať. A Boh odpovedá - láskou. Aj deťom prejavujeme lásku nielen hladkaním a bozkávaním, teda dotykom, ale aj starostlivosťou o ne. Týmito skutkami deťom pripomíname: Mám ťa rada, mám ťa rád. Aj Boh Otec tak skutkami hovorí: „Človeče, ja ťa mám rád." Ako príklad starostlivosti Boha o nás, páter uviedol reguláciu množstva kyslíka v ovzduší. Týmto regulátorom, podľa vedeckých výskumov, je množstvo železa, ktoré sa nachádza v morských riasach. Lesy a pralesy poskytujú len nepatrné množstvo kyslíka. Napriek veľkej spotrebe kyslíka súčasnou technikou, je ho v ovzduší dostatok. Ďalším príkladom je ozón. Ak by ho bolo viac, zhnili by sme, ak menej, UV žiarenie zo slnka by nás zničilo. To sú úžasné stopy Boha! Modlitba by mala byť stretnutím sa s Kristom (sv. Terézia z Avily), nielen odmodlievaním sa svojich modlitieb. V knihe Chatrč môžeme čítať: „Boh chce, aby sme sa s ním stretli. Má záujem o mňa." Kňaz rozpráva aj vlastné skúsenosti z modlitby. Boh rozlieva na modliaceho sa človeka „olej radosti".
Vrcholom celého dňa je svätá omša, ktorá je obetovaná za chorých z hospicu i za chorého manžela jednej z prítomných dobrovoľníčok. Do prípravy slávenia svätej omše sa zapájajú všetci. Čítanie i prosby si rozdelili dobrovoľníci, oltár pripravuje s. Gorazda, speváčky vyberajú piesne. Homília je upriamená na I. čítanie zo záveru knihy Jób. Jób prišiel o majetok, o deti a napokon i o zdravie. Boh to Satanovi dovolil, aby vyskúšal jeho vieru. Priatelia nad ním plačú. Hovoria mu, že musí byť hriešnikom, keď sa mu to všetko stalo. Pokánie však potrebujú aj spravodliví! Jób musel uznať, že keď Boh prehovoril, nerozumie mu. Predtým „machroval", aký je dobrý veriaci. Boh sa však Jóba pred priateľmi zastáva. Chápal jeho „úprimné zúfalstvo". Priatelia mali šablóny, ktorých sa držali, ale Jób bol úprimný. Hovoril: Doteraz, Pane, som ťa poznal, ale teraz ťa vidím. Cez utrpenie zakúsil Boha. A On sa ho pýta: Chceš ešte raz prežiť, čo si pretrpel? Jób odpovedal: Áno! Už sa utrpenia nebál. To, čo dostal nanovo - majetok a stáda, i keď toho dostal dvojnásobne, ako mu bolo vzaté, už pre neho neznamenalo toľko, ako stretnutie s Bohom. Dostal od neho múdrosť. Detí však nedostal dvakrát toľko, pretože tie prvé boli u Pána (a tak ich vlastne mal tiež dvakrát toľko!). Boh, keď zosiela trápenie, nie preto, aby niečo BRAL, ale aby DÁVAL - dobro a lásku. Učme sa Bohu dôverovať v každej situácii! Amen. Prijímať sme dostali pod obojím spôsobom. Vďaka, Bože, si úžasný!
Po svätej omši sa ešte modlíme Korunku Božieho milosrdenstva. Na záver s. Gorazda ďakuje prítomným za to, že prišli, aj za dary na občerstvenie, ktoré priniesli. Jedna z dobrovoľníčok ďakuje pátrovi Šprlákovi a odovzdáva mu darček. Pred rokom sa stretnutie dobrovoľníkov uskutočnilo formou opekačky. V tejto podobe bolo prvýkrát.
Kým upratujeme ekumenickú miestnosť, aby sa v nej mohla konať svätá omša pre celé zariadenie, s. Marcelka, robí v knižnici supervíziu pre dobrovoľníkov, ktorí sprevádzajú chorých. Na záver rozpráva vlastné skúsenosti so zomierajúcimi, ktorí boli ešte na tomto svete, ale už nahliadli aj do toho druhého. Pripomenulo mi to knihu, ktorú som čítala pred bakalárskou prácou s názvom „Poslední dary" od M. Callananovej a P. Kelleyovej.
Na záver by som chcela poďakovať s. Gorazde za jej cenné rady, aj za to, že mi umožnila zúčastniť sa duchovnej obnovy s dobrovoľníkmi. Určite sa mi po tejto skúsenosti bude lepšie písať o dobrovoľníctve v hospicoch a spracovávať a vyhodnocovať odpovede z dotazníka. Som vďačná aj za umožnenie praxe, ktorá bola pre mňa veľkou školou. 
Naozaj je niečo iné o sprevádzaní čítať a iné vidieť a skúsiť ho na vlastnej koži. Spoznala som, že sa musím ešte veľa učiť - trpezlivosti a láske. Tiež ďakujem aj prítomným dobrovoľníkom, že ma prijali medzi seba, akoby som bola jednou z nich a za ich ústretovosť. Nikdy nezabudnem ani na Božie dary, akou bola vôňa a chuť kapustnice a napečené dobroty. Predovšetkým som však vďačná Pánovi za všetky milosti tohto dňa.
S láskou a objatím