Aj v Ríme sme si pripomenuli 166. výročie založenia našej Spoločnosti. Veľmi milo nás prekvapil list od generálnej predstavenej, sestry Ruženy, ktorý sme si ráno našli v našich e-mailových schránkach. Povzbudené jej slovami sme sa snažili práve dnes „viac" patriť Pánovi a živo a konkrétne prežiť SPOLOČENSTVO.
Najprv na „neutrálnej" pôde: pred bránou sv. Anny, kde sme stretli ešte 2 Slovákov...
Toto naše stretnutie sme si chceli „ochutiť" dobrou zmrzlinou, veď je Deň radosti...
Zmrzlina tu býva dosť veľká, čo prispelo k tomu, že sme boli dlhšie spolu...
Nespomenula som, že sme boli spolu VSETKY - okrem sestry Petronely, na ktorú sme si však spomenuli. Naše komunity boli „farebne" odlíšené.
Zmrzlinu sme dojedli a sestry z Ústavu mali pred sebou trošku dlhšiu cestu späť. Museli prekonať ešte návštevu u „nás" ...
To zastavenie nebolo plánované, ale našlo sa, čím sme sestry aj pohostili a na zdravie všetkým nám sme „ochutnali" tradičné talianske limoncello...
Zotmelo sa, posledné osvieženie sa pred nástupom do autobusu, ktorý sestry odviezol na vlakovú stanicu.
Dnešný deň sme začínali s vďakou za Pánovu lásku, ktorú nám prejavil práve v našej Spoločnosti. A končili sme ho s vďakou za tento deň, ktorý bol predsa trošku iný ako tie ostatné.
Prosíme, aby všetky sestry našej Spoločnosti náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery; aby v nás bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista a my oslávené v ňom.