Milosrdné sestry v Stupave (1884-1920)
Kláštorná katolícka dievčenská škola v Stupave
Prostredníctvom Ročenky Stupava, (ročník III. / 2007, s. 39 - 44.) bolo poodhalené pôsobenie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok v Stupave - v Kláštornej katolíckej dievčenskej škole v rokoch 1884 až 1920, t.j. celkom 36 rokov. Z Ročenky sme vybrali niekoľko hodnotných informácií:
V druhej polovici 19. storočia pôsobili v malom mestečku v Stupave až tri školy. Prvou bola stará cirkevná (katolícka) škola, ktorej schátraná budova stojí na námestí pri kostole dodnes. V roku 1869 k nej pribudla obecná škola (oproti kostolu) a v roku 1884 bola otvorená kláštorná dievčenská škola s detskou opatrovňou Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta. Činnosť tejto školy a pôsobenie rehoľných sestier v Stupave patrí medzi neprávom zabudnuté kapitoly histórie Stupavy.
Reforma školstva
Pomerne vysoký počet škôl a budov používaných v tomto období na školské účely v Stupave nesúvisel ani tak s túžbou po vzdelaní našich predkov ako skôr s konkurenčným bojom o moc počas reorganizácie školskej správy. Do starého systému priniesol prevratné zmeny nový školský zákon z roku 1868, ktorý upravoval pomer medzi cirkvou a školstvom. Štát síce ponechal cirkvi právo zriaďovať a vydržiavať si za určitých okolností svoje školy, snahou nového zákona však bolo dostať školstvo pod štátnu správu.
V zmysle tohto zákona boli po celom Uhorsku zriaďované nové typy ľudových škôl, v ktorých vyučovali odborne vzdelaní učitelia. Zákon ďalej ustanovil povinnú šesťročnú školskú dochádzku a zrušil cirkevný dozor nad školami. Túto skutočnosť cirkev prijímala ťažko. Staré cirkevné školy dostali konkurenta, s ktorým bolo ťažké súperiť. Obecné školy disponovali lepším finančným zázemím a kvalifikovanejšími učiteľmi. Priaznivci starého systému videli v nových obecných školách nástroj ateizácie a mravného úpadku detí. Vyhrotené pomery často zavládli najmä na vidieku, kde sa po stáročia o vzdelanie starala výhradne cirkev.
Pomery v Stupave odrážali všetky spomínané problémy vrátane maďarizácie školstva pod štátnou správou. Rozpútal sa boj medzi novou obecnou školou na Hlavnej ulici (dnes č. 30) a starou katolíckou školou - v súčasnosti na Námestí Sv. Trojice. Prívrženci oboch škôl sa navzájom neraz pourážali, rinčalo aj sklo na oknách fary. Stupavský veľkostatkár Alojz (Alajos) Károlyi sa počas letného pobytu na svojich majetkoch v Stupave a Palárikove v roku 1870 oboznámil s miestnymi rozháranými pomermi. V tomto, pre školstvo búrlivom období, sa zdržiaval v Londýne, kde pôsobil ako veľvyslanec. Károlyi bol príslušníkom aristokracie, vychovaným v katolíckej viere, ctil si tradície a snažil sa pozdvihnúť cirkevnú školu, ktorej bol patrónom. Úsilie miestnych kňazov aj grófa však bolo úspešné len čiastočne. Azda preto sa Károlyi rozhodol pre ďalší krok.
Založenie dievčenskej cirkevnej školy
V roku 1884 gróf Károlyi podporil založenie Kláštornej dievčenskej školy s detskou opatrovňou. Katolícka škola sa tak rozdelila na dievčenskú a chlapčenskú časť. Chlapčenská cirkevná škola zostala vo svojej pôvodnej budove na námestí pri kostole. Novej dievčenskej kláštornej cirkevnej škole patrón Karolyi prenajal budovu za farou na dnešnej Kalvárskej ul. č. 5, ktorá bola v minulosti známa ako Žiškov dom.
Žiškovci žili v Stupave už v 18. storočí, Ján Adam Žiška (1725 - 1789) bol stupavským poštmajstrom a pravdepodobne aj prvým riadnym poštmajstrom na Záhorí. Bývalý Žiškov dom bol v čase zakladania kláštornej školy pomerne zanedbaný, slúžil ako útulok pre vyslúžilých zamestnancov károlyiovského veľkostatku. Po ich vysťahovaní dal Karolyi nákladom prevyšujúcim 10 000 zlatých dom upraviť.
Z cirkevných reholí boli oslovené sestry z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta, ľudovo nazývané Satmárky.
Podrobne opísať dejiny cirkevnej dievčenskej školy sa podarilo vďaka dnes už nezvestnému rukopisu miestneho farára Ignáca Gonda, ktorý doplnil jeho nástupca vdp. Imrich Hojszik. Časť slovenského prekladu sa zachovala v odpise kroniky obce Stupava.
Panstvo vydalo pre obyvateľov Stupavy oznámenie o zámere zriadiť kláštornú dievčenskú školu. Napísané bolo v maďarčine, nemčine a slovenčine. V kronike mesta Stupavy sa zachoval jej nemecký preklad: Vedení snahou pozdvihnúť úroveň ľudového vyučovania, dobré mravy a poriadok v obci medzi kresťanskými deťmi, rozhodli sme sa založiť tu jednu dievčenskú školu, v ktorej nájdu oddelené od chlapcov vzdelávanie tie dievčatá, ktoré navštevujú alebo chcú navštevovať katolícku školu. Vyučovanie v štyroch školských triedach vykoná sa podľa predpisov uhorských zákonov. S touto kláštornou školou je spojená jedna materská škola pre malé deti od troch do zavŕšenia šiestich rokov, chodiť sem budú v sprievode svojich matiek alebo školu navštevujúcich sestier. Deti budú v škole a zároveň s ich pomocou budú z materskej školy odvedené domov. To robíme, aby sme pracujúcim matkám zmenšili starosti. A malé deti budú tak predčasne pripravené do školy správnou výslovnosťou, modlením a spevom. Matky alebo sestry nech donesú deti do školy s umytou tvárou, s čistými rukami a učesané, kde potom zostanú doobeda od 8.00 do 11.00 hodiny a poobede od 14.00 do 17.00 hodiny.
Vedenie vyučovania a výchovy je zverené štyrom milosrdným sestrám. Tieto školské sestry rádu sv. Vincenta sú štátom skúšané a vyučujú v maďarskej, nemeckej a slovenskej reči, tiež aj ručné práce, práce v domácnosti a v záhradníctve. V prípade, že škola sa bude naďalej dobre vyvíjať - čo aj dúfame a aj si želáme - časom ju rozšírime tak, že v nej zariadime miesta pre stravujúce sa deti až do šiestej triedy, za ktoré rodičia budú povinní platiť len skutočné výdavky kláštora. Všetko ostatné v tejto škole bude bezplatné. Veríme v Boha, že našu obetavosť uzná tunajšie kresťanské spoločenstvo. Mníšky budú dávať matkám dobré rady a aj nám budú pomáhať vyhľadať v obci skutočne strádajúcich. Ak Pán Boh chce, tak túto školu 20. - 25. septembra otvoríme v rámci sv. omše v kláštornej kaplnke, po ktorej rodičia školských detí môžu si pozrieť školské miestnosti a materskú školu. V jednu septembrovú nedeľu bude kresťanské spoločenstvo pri kázni oboznámené, v ktorý deň a hodinu bude posvätená táto školská inštitúcia. Zároveň bude obyvateľstvo poučené o svätom povolaní a činnosti milosrdných sestier. V Stupave, 30. augusta 1884, gróf Alojz Károlyi a Grófka Františka Károlyiová, rod. ErdödyováKláštor ďalej podľa zmluvy medzi stupavským panstvom a materským kláštorom v Satmári dostával z panstva každoročne bezplatne 45 q dreva na kúrenie a mníšky príspevok 300 zlatých.
Príchod Satmárok do Stupavy
Sestry Satmárky prišli do Stupavy 6. októbra 1884, boli štyri: s. Mechtilda Barošová, s. Faustína Ocskayová, s. Fabiola Regensbogenová, s. Praxedes Buxbaumová.
V nasledujúci deň ich Stupavčanom na nedeľnej sv. omši predstavil kňaz Ignác Gond, v tom čase vychovávateľ detí grófa Károlyiho. (O dva mesiace neskôr sa stal Gond stupavským farárom a prevzal duchovný patronát nad kláštorom.) Po omši nasledovalo slávnostné posvätenie budovy kláštora. Svätiacim kňazom bol dekan ThDr. Štefan Roszival, v tom čase farár v Záhorskej Bystrici. V kláštore bola zriadená aj kaplnka, ale jej posvätenie bolo odložené, pretože nemala dostatočné vybavenie. Škola začala svoju praktickú činnosť hneď po posvätení.
V pondelok 8. októbra už prichádzali deti, ktorých sa ujímali rehoľné sestry. Škola bola šesťtriedna, navštevovali ju výlučne dievčatá. Detská opatrovňa bola určená dievčatám i chlapcom spoločne, počas jedného roka mala pripraviť deti na vyučovanie. Začiatky neboli jednoduché, napriek stavebným úpravám mala budova viaceré nedostatky. Údajne prvé sestry, ktoré prišli do kláštora, keď uvideli veľký pustý dvor a zničenú budovu, rozplakali sa a chceli sa vrátiť späť. Podobne vraj reagovali všetky novo prichádzajúce rehoľníčky. Svedčia o tom aj časté výmeny sestier počas celej existencie cirkevnej dievčenskej školy.
Satmárky pôsobiace v Stupave
V prvom školskom roku 1884 - 1885 vyučovali spomínané štyri rehoľníčky. V nasledujúcom školskom roku pribudla kláštornej škole ďalšia sestra. Päť rehoľníčok tu pôsobilo až do zániku školy. Z pomerne podrobných zápisov vyplýva, že počas existencie kláštornej školy v rokoch 1884 - 1920 tu pracovalo celkom 54 rehoľníčok.
Prvou riaditeľkou v období rokov 1884 - 1886 bola s. Mechtilda Barošová. Vyučovala v 3. a 4. triede. Zo Stupavy bola preložená do nemocnice Červeného kríža v dnešnej Budapešti.
Druhou riaditeľkou sa stala s. Otília Jozefína Majerová. Narodila sa 30. septembra 1831 v bavorskom meste Kempten. Študovala v Mníchove, kde bol jej otec riaditeľom gymnázia. Riaditeľkou stupavskej dievčenskej cirkevnej školy sa stala 1. októbra 1886 a funkciu vykonávala až do svojej smrti. V roku 1906 jej udelil František Jozef I. za zásluhy v oblasti školstva a výchovy ženský rytiersky rád, známy ako Rád Alžbety. Založil ho panovník František Jozef I. 1898 na pamiatku svojej zavraždenej manželky Alžbety (Sisi). Sestra Otília Majerová pôsobila v Stupave 21 rokov ako riaditeľka školy. V reholi pôsobila 54 rokov, dobové záznamy ju hodnotia ako príkladnú a obetavú mníšku, dobrú a šikovnú riaditeľku. Zomrela na zápal pľúc v stupavskom kláštore 21. februára 1907 ako 76-ročná. Pochovaná je na starom katolíckom cintoríne v Stupave, pohrebný obrad vykonal bratislavský prepošt František Komlóssy.
Novou riaditeľkou školy sa stala s. Symforóza Haiczlová. Prišla do Stupavy 7. marca 1907. Narodila sa v roku 1864 v Banskej Štiavnici, po získaní učiteľského diplomu učila vo Fulesi, Magyaróváre a Györi (dnes v Maďarsku). Zo Stupavy bola preložená vo februári roku 1913. V nasledujúcom krátkom období bola zastupujúcou riaditeľkou s. Rufina Dejczövá, učila v opatrovni.
Poslednou riaditeľkou sa stala s. Cherubina Koskoová. Narodila sa 15. mája 1869 v Leviciach, do Stupavy prišla z mesta Jászberény (dnes v Maďarsku) v roku 1891. Vyučovala staršie dievčatá v 4. až 6. triede. Po piatich rokoch bola preložená do Felsö-Bányára (dnes v Maďarsku). Do Stupavy sa vrátila ako riaditeľka školy v roku 1913. V tejto funkcii zotrvala až do zrušenia kláštora v roku 1920.
Zánik katolíckej dievčenskej školy v Stupave
Koniec prvej svetovej vojny a následné udalosti rozmetali monarchiu Habsburgovcov. Veľké zmeny postihli celú spoločnosť. Katolícka škola v Stupave sa dostala do komplikovanej situácie. Patrón a mecén školy gróf Ľudovít Károlyi (syn Alojza Károlyiho) bol ako príslušník maďarskej aristokracie pod policajným dozorom, sestry v kláštore dostatočne neovládali nový úradný jazyk. Materský kláštor sa ocitol v inom štáte - v Maďarsku, s ktorým mala Československá republika napäté vzťahy.
Súčasník týchto udalostí, stupavský dekan Imrich Hojszik, o tom napísal: Dňa 31. októbra 1918 vypukla revolúcia, dňa 10. novembra už tu boli Česi a všetko poslovenčili. Účinkovanie milosrdných sestier bolo ochromené, takrečeno znemožnené.
S. Júlia Musittová nevedela po slovensky, a tak bola donútená odísť. S. Flora Zányi ochorela a zdržiavala sa v bratislavskej nemocnici. Všetka ťarcha prešla na ostatné tri sestry. Vyučovali po slovensky. Tunajšia ustanovizeň mala byť za každú cenu udržaná, preto v júli 1920 riaditeľka školy odcestovala do Ostrihomu, aby vyžiadala dve slovenské sestry. Jednu aj dostala, ale medzitým došiel telegram, že satmársky materský kláštor rozpúšťa stupavský dom a sestry posiela do Ostrihomu do sirotinca Szentgyörgymezö.
Dňa 31. augusta 1920 vzdialili sa posledné tri sestry zo Stupavy. Tým zanikla rímskokatolícka dievčenská škola s opatrovňou, ktorá účinkovala v Stupave od roku 1884 do roku 1920, celkom 36 rokov.
Viac o pôsobení Milosrdných sestier na Slovensku >>>
Pôsobenie Milosrdných sestier dnes >>>
 Školská fotografia žiačok dievčenskej školy |
 Školská fotografia žiačok dievčenskej školy - detail |
 Žiačky na dvore katolíckej dievčenskej školy. Pohľadnica pred r. 1918 |
 Hrob s. Otílie Jozefíny Majerovej v Stupave |