Rodina Nepoškvrnenej

Vznik a činnosť

Na začiatku bolo malé semienko...

Združenie Rodina Nepoškvrnenej vzniklo na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Jej zakladateľkou je sestra Mária Bernadeta Pánčiová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, ku ktorej je toto združenie pričlenené.

Z jej podnetu sa skupina chorých započúvala do výzvy pápeža Pavla VI., aby sa celý svet zapálil evanjelizáciou lásky. Na tento úmysel sa začali denne modliť posvätný ruženec a z lásky uvili zo svojich modlitieb a obetí prvú duchovnú kyticu, ktorú poslali ako vianočný darček Svätému Otcovi.Združenie sa napriek náboženskému útlaku začalo šíriť. Chorí sa stali apoštolmi medzi chorými a Rodina sa rozrastala.

Po páde totality sme prostredníctvom otca biskupa Rudolfa Baláža žiadali o schválenie v Ríme. Svätý Otec Ján Pavol II. oficiálne schválil a potvrdil Rodinu Nepoškvrnenej 8. júna 1991 na spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Dnes už Rodina Nepoškvrnenej prekročila aj hranice Slovenska. Má svojich členov po celom svete – na Slovensku, v Rusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Švédsku i v USA, Kanade a Austrálii. Zvlášť je rozšírená na Morave a v Čechách, kde každoročne pribúda množstvo nových členov. Vedúcou Rodiny Nepoškvrnenej na Morave a v Čechách je pani Bohumila Vystrčilová.

Kto tvorí Rodinu Nepoškvrnenej

Združenie má výrazne mariánsky charakter. Patria sem predovšetkým:

chorí a telesne postihnutí každého veku a pohlavia
starí a opustení
tí, ktorí chcú svojou službou ochotne pomáhať chorým a trpiacim

členovia Rodiny Nepoškvrnenej so sestrou Bernadetou

Podmienkou členstva v Rodine Nepoškvrnenej je snaha denne sa pomodliť päť desiatkov ruženca, čo nikoho neviaže pod hriechom. „Členským príspevkom“ je práve táto snaha a ochota niesť svoj životný kríž v akejkoľvek podobe v spojení s Kristom, a tak spolupracovať na záchrane duší.Členmi Rodiny Nepoškvrnenej sú aj väzni, hoci ich nie je veľa.Naším najvzácnejším členom sa v roku 2003 stal Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý sa prihlásil do Rodiny Nepoškvrnenej prostredníctvom otca biskupa Hnilicu.

Cieľ Rodiny Nepoškvrnenej

Cieľom Združenia je predovšetkým zjednotiť sa s trpiacim Spasiteľom a vo viere spolu s Kristom niesť svoj osobný kríž.

Čo nás spája?

snaha dôsledne žiť evanjelium
žiť a cítiť s Cirkvou
ochota niesť svoj kríž
snaha o dennú modlitbu posvätného ruženca na spoločné úmysly
stretnutie pod krížom o 15.00 hodine – krátka adorácia pod krížom, Otčenáš, Zdravas a Sláva Otcu za všetkých, ktorí patria do Rodiny Nepoškvrnenej, za chorých a opustených na celom svete.

Našim ústredným sviatkom je 8. december, slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie.V tento deň s hlbokou dôverou zverujeme seba, svoje rodiny a celú Rodinu Nepoškvrnenej pod mocnú ochranu našej nebeskej Matky.

Spoločné úmysly našich modlitieb:

za Svätého Otca, biskupov a kňazov
za bohoslovcov, rehoľníkov, rehoľníčky a mládež
za hriešnikov, telesne aj duševne chorých a za duše v očistci

Každý si môže k týmto spoločným úmyslom pripojiť svoje vlastné úmysly.

Znak

Znak má svoju výstižnú symboliku, ktorú môžeme stručne charakterizovať takto: Centrálny je nápis Rodina Nepoškvrnenej, ktorý vyjadruje, komu je toto spoločenstvo zverené.Pretože sa Rodina Nepoškvrnenej zrodila na Slovensku, je namieste dvojkríž nad troma vrchmi, ktoré vytvára horná časť ústrednej skratky AM.Táto Rodina je charakterizovaná telesným handicapom svojich členov, ktorý sa znázorňuje v celom kultúrnom svete známym symbolom vozičkára.Symbolický je aj okrúhly tvar znaku. Vyjadruje, že Rodina Nepoškvrnenej spája všetkých členov do rodinného spoločenstva; predstavuje aj svätožiaru – znak svätosti, o ktorú sa majú členovia usilovať.

Naše vzájomné kontakty

Korešpondencia

Prvým a hlavným spôsobom komunikácie medzi členmi Rodiny Nepoškvrnenej je korešpondencia. Listy, ktoré prichádzajú do ústredia vo Vrícku, sa netýkajú len prihlášok nových členov či odberu časopisu, ale obsahujú cenné svedectvá chorých, trpiacich, väzňov aj tých, ktorí im pomáhajú niesť ich životný kríž. Mnohí prosia o modlitby, duchovnú pomoc či radu.

Návštevy chorých a väzňov

Medzi aktivity Rodiny Nepoškvrnenej patria aj návštevy chorých, ktorých cieľom je povzbudenie jednotlivých členov k nasledovaniu Pána Ježiša ako aj prejavenie vzájomnej solidárnosti. Nielen sestra M. Bernadeta a jej spolusestry navštevujú chorých, ale navštevujú sa aj chorí navzájom. Zverujú sa so svojimi ťažkosťami, povzbudzujú sa pri nesení ťažkého kríža svojho života. Zvláštnym druhom apoštolátu je starostlivosť o ľudí, ktorí v živote zblúdili a neraz sa dostali do väzenia. Okrem písomného styku s týmito sestrami a bratmi, sestry z Rodiny Nepoškvrnenej pred Vianocami a Veľkou nocou osobne navštevujú niektoré väznice, aby povzbudili márnotratných synov a dcéry k návratu do Otcovho domu.

Spoločné stretnutia členov

Rodina Nepoškvrnenej má vo svojom programe aj každoročné stretnutia svojich členov. Prvé takého stretnutie sa uskutočnilo v auguste r. 1992 na Starých Horách. Odvtedy sa členovia stretávajú raz do roka – jeden rok na Slovensku (Šaštín), druhý rok na Morave (Velehrad). Jubileá sa slávia tam, kde sa rodina Nepoškvrnenej zrodila, teda v Martine.

Púť chorých do Lurd

Jednou z možností, ako hľadať zmysel utrpenia a prijatia ho, je aj spoločná púť chorých do Lúrd. Lurdy sú miestom, kde prichádzajú najmä chorí. Toto spoločenstvo chorých zo všetkých strán sveta je povzbudením pre tých, ktorí svoje utrpenie ešte nepochopili a neprijali.

Prvá vlaková púť slovenských chorých sa uskutočnila v r. 1991. Púte sa organizujú každý druhý rok v spolupráci so železničnými spoločnosťami. Každú púť duchovne vedie niektorý z našich otcov biskupov.

Pútí sa okrem chorých a telesne postihnutých zúčastňujú aj kňazi, lekári, zdravotníci, dobrovoľníci a sestry Satmárky.

Títo všetci sa spolu so železničiarmi usilujú ochotne slúžiť svojim trpiacim bratom a sestrám.

Lurdy sa pre mnohých chorých stali oporou pri nesení životného kríža.V Lurdoch dostali chuť a silu prijať svoje utrpenie, a tak spolupracovať v spojení s Kristom na spáse sveta. Nadviazali sa hlboké duchovné priateľstvá.

Časopis

Na začiatku činnosti Rodiny Nepoškvrnenej sa s jednotlivými členmi udržiaval osobný alebo písomný kontakt. Pre veľký počet členov Rodiny Nepoškvrnenej to už postupne nebolo možné. Hľadal sa spôsob, ako so všetkými nadviazať spojenie okrem toho, ktoré prebieha na duchovnej rovine prostredníctvom modlitby, najmä modlitby posvätného ruženca a obetovania osobného kríža. Riešením sa stal časopis. Hlavným iniciátorom tejto myšlienky a potom aj prvým šéfredaktorom bol Viliam Gabriel, kňaz nitrianskej diecézy. Táto jeho iniciatíva dozrela na druhej vlakovej púti v Lurdoch v r. 1992. Prvé číslo vyšlo už na konci toho istého roku ako darček chorým k Vianociam.Časopis má od začiatku cirkevné schválenie.Vychádza 5-krát do roka a sú v ňom uverejňované najmä príspevky členov Rodiny Nepoškvrnenej, najčastejšie ich životné príbehy. Každoročne vydávame stolový kalendár. Vyšlo tiež niekoľko kníh, ktorých autorkou je sestra M. Bernadeta, napr. Čo zazvonil strieborný zvonček, Spomienky na Alenku Mačorovú, krížová cesta Bolo to za mňa...

Duchovná obnova

Rodina Nepoškvrnenej pripravuje písomný materiál na duchovnú obnovu. Text zasiela členom, ktorí prejavili o ňu záujem. Duchovná obnova vychádza raz do mesiaca. Členovia z nej čerpajú silu pre plnenie Božej vôle v každodennom živote.

Duchovná kytica pre Svätého Otca a otcov biskupov

Každoročne pripravujeme spoločnú duchovnú kyticu pre Svätého Otca a otcov biskupov k Vianociam. Je to kytica z obetovaných dní a modlitby posvätného ruženca. Členovia obetujú aj svoje denné ťažkosti, kríže a trápenia, aby tak podporovali Cirkev a prejavili svoju vernosť a oddanosť Svätému Otcovi a biskupom.

Duchovná pomoc novokňazom

Chorí si veľmi uvedomujú potrebu svätých kňazov, ale aj náročnosť ich služby v dnešnom svete.

Preto sa nepretržite od r. 1979 po zrelom uvážení hlásia niektorí členovia, ktorí majú záujem obetovať do konca svojho života svoje modlitby a obety za niektorého z novokňazov. Ich adresy potom podľa počtu novokňazov posielame do jednotlivých seminárov a rehoľných spoločenstiev.