Rodina Nepoškvrnenej

Stretnutie v Šaštíne

Pri našej Matke ...

V sobotu 19. mája 2007, v mesiaci Kráľovnej mája, sa tak ako každoročne stretli členovia Rodiny Nepoškvrnenej, tentokrát v národnej svätyni, v mariánskej bazilike v Šaštíne. K nohám našej drahej matky Panny Márie sme prišli všetci zložiť svoje bôle, ale aj radosti, poďakovať jej za pomoc a prosiť o ďalšiu ochranu života. Panna Mária mala iste radosť z toho, že sa jej deti stretli v takom hojnom počte.

Tamojší kňaz, salezián Jozef Zachar nás prijal veľmi prívetivo a povedal, že Panna Mária nám praje pekné počasie, lebo predtým veľmi pršalo. Krásne slnečné májové ráno sa ozývalo veselým rozprávaním stretávajúcich sa členov Rodiny Nepoškvrnenej, ktorí prišli z diaľky aj z blízka. Tentokrát nás svojou prítomnosťou posilnili členovia RN až od Karlových Varov, z Moravy a samozrejme z mnohých kútov Slovenska. Z telefonátov, dokonca aj z listov, ktoré sme dostali pred stretnutím, bolo cítiť, že sa všetci veľmi tešia na toto stretnutie. Vyberáme z jedného z listov: "Srdečne Vás pozdravujeme a prajeme požehnané dni z našej RN z farského spoločenstva sv. Jána Krstiteľa v obci Ivánka pri Dunaji. Tešíme sa veľmi na stretnutie s Vami a s našou drahou Pannou Máriou v Šaštíne, kde chceme našej nebeskej Matke poďakovať za všetko, čo nám dáva, a byť tam s ňou a s Vami, so všetkými členmi z veľkej Rodiny Nepoškvrnenej. Byť bližšie pri Matke a cítiť vzájomne jej lásku. Pretože jedine s touto láskou prijímame všetky trápenia a kríže, ktoré obetujeme za iných. A taktiež chceme byť duchovne spojení so všetkými, ktorí nemôžu prísť do Šaštína osobne. Chceme sa modliť a radostne spievať Matke Božej, chceme ju prosiť, aby sa prihovárala za nás u svojho Syna, aby sme sa každým dňom mohli viac a viac približovať k Bohu a privádzať skrze ňu ďalších, ktorých nám Pán Boh posiela do cesty. Panna Mária je naším vzorom a modlitba posvätného ruženca našou radosťou a pokladom. Je to puto lásky, ktoré nás spája so všetkými ľuďmi na celom svete a skrze Máriu s Bohom. Toto puto lásky nás hreje ako hrejivé lúče slnka a prežaruje našu tvár i celý náš život."

Na stretnutie RN sa nemenej tešila aj sestrička Bernadeta, ktorá na začiatku všetkých pozdravila a prihovorila sa im. Osobitne pozdravila tých, ktorí sa nemohli tejto púte zúčastniť, ale sprevádzali nás svojimi modlitbami a obetami. "Vedzte, že Vy ste najmilší Ježišovmu a Máriinmu Srdcu." Pripomenula všetkým členom RN, že je tak veľmi potrebné, aby sme i my kráčali cestou, po ktorej nás chce viesť Panna Mária naša milá Matka, za Ježišom Kristom. Panna Mária je pre nás vzorom odovzdanosti do Božej vôle. Musíme sa usilovať o zjednotenie s Kristom a to v Eucharistii. Vyzvala všetkých členov Rodiny Nepoškvrnenej, aby nezabúdali, že ich úlohou je, aby sa stali apoštolmi lásky Ježiša Krista. Ďalej hovorila o Eucharistii ako o sviatosti jemnosti, ktorá nás neustále pretvára. Všetkých povzbudila k tomu, aby si otvorili srdcia a s dôverou sa darovali nášmu Pánovi počas prijímania Eucharistického Krista do našich sŕdc cez svätú omšu. Celý text tohto príhovoru si môžete prečítať na stránkach ... nášho časopisu.

Potom nasledovala svätá omša. Celú baziliku naplnil mohutný spev piesne Ó, Mária primluvnica naša. Bolo cítiť, že to znie skutočne z hĺbky srdca. Radostné nadšenie prítomných vítalo sprievod kňazov, ktorí prichádzali stredom baliziliky k hlavnému oltáru.

Hlavný celebrant otec biskup Rudolf Baláž najprv všetkých pútnikov na čele s dlhoročnou vodkyňou RN sestrou Bernadetou, pozdravil: "Prišli sme sa modliť, aby vaši členovia, z ktorých mnohí sú chorí, vedeli prinášať to najcennejšie duchovné zlato pred Božiu tvár trpezlivým obetovaním svojej choroby, svojich životných ťažkostí, lebo kto toto umenie zvládne, pomáha aj sebe k spáse, ale posväcuje aj svoj národ. Využime tento čas na svoje posvätenie. Sú to vzácne posvätné chvíle, v centre slovenskej zbožnosti, v našej spoločnej bazilike, ktorá je národnou bazilikou. Je tu nádherná patrónka Sedembolestná, ktorá nám práve zvýraznením siedmych, teda nekonečných bolestí, pripomína to, že si tu všetci môžeme s Božou pomocou riešiť svoje vnútorné problémy."

Privítal aj vzácnych hostí a to: pomocného biskupa Mons. Jozefa Kajneka z Hradca Králové, opáta Bronislava Ignáca Kramára zo Želiva, generálneho vikára prešovského gréckokatolíckeho biskupstva Marcela Mojzesa, 13 bratov kňazov. Pozdravil aj tých, čo sú v Šaštíne doma, teda bratov saleziánov, a všetkých ostatných pútnikov.

V homílii otec biskup okrem iného povedal: "Máme medzi nami smutné dedičstvo ateistického štátu, a hneď na to nastúpila liberálna spoločnosť so všetkým, čo dnes sledujeme vo verejnom živote. Ateizmus má tendenciu prehlbovať sa a pohlcovať národy. Je to škoda." Otec biskup v homílii pokračoval: " My sa nesmieme so svojím presvedčením skrývať, lebo by sme skrývali tú devíziu pred svetom, ktorú ľudstvo najviac potrebuje. Kristus prišiel ako svetlo sveta. Máme mu dovoliť medzi nami horieť a svietiť." Ďalej vyslovil prosbu adresovanú všetkým prítomným, aby darovali Matke Božej na 90. výročie jej zjavenia vo Fatime to, že budú mať dennodenne na starosti hygienu svojej vlastnej duše.

Homíliu zakončil slovami: "Veľmi sa teším, že sme sa tu stretli..." Poďakoval sa prítomným za obetu, že toľký čas počúvali, a to "takto pekne poukladaní". Kázeň otca biskupa uvádzame na stránkach časopisu RN.

Po homílii boli spoločné modlitby veriacich v češtine a v slovenčine. Po svätom prijímaní sa všetci zúčastnení zverili do ochrany Nepoškvrnenej. V závere svätej omše člen Rodiny Nepoškvrnenej František Kočiš krátko poďakoval otcom biskupom a všetkým prítomným kňazom.

Svätá omša sa skončila, a po nej nasledovala obedňajšia prestávka. Pútnici oddychovali a obedovali vonku, alebo v parku pred bazilikou. Niektorí zostali ešte v tichej adorácii vo vnútri baziliky.

O 14.00 hodine sa nám prihovoril svojím svedectvom vdp. Juraj Augustín. Hovoril v krátkosti o Pravej úcte k Panne Márii podľa Ľ. M. Grigniona a o zasvätení sa Ježišovi Kristovi rukami Panny Márie. Potom nasledovala modlitba slávnostného ruženca. Úvahy pred jednotlivými desiatkami boli zostavené zo svedectiev členov RN. Prvý desiatok sa predmodlieval otec biskup Kajnek a ostatné štyri sa predmodlievali členovia RN. Modlitba posvätného ruženca sa skončila krátkou poklonou Oltárnej sviatosti a sviatostným požehnaním.

Jedna naša členka, ktorá sa prvýkrát zúčastnila stretnutia, nám napísala: "Dňa 19. mája sme sa s manželom zúčastnili púte do Šaštína. Keďže som tam ešte nikdy nebola, rozhodli sme sa obetovať jednu krásnu sobotu a zájsť tam na pozvanie Rodiny Nepoškvrnenej. Bol to naozaj nádherný deň, a nemyslím tým len počasie. Hoci sme cestovali už od štvrtej hodiny ráno, únavu sme si vôbec neuvedomovali. Prišli sme až na príhovor sestry Bernadety a dozvedeli sme sa mnoho nového, či už zo života a činnosti RN, ako i z histórie baziliky. Príhovor sršal informáciami, až som sa bála, že mi z toho veľa unikne, ale bol to vynikajúci úvod. Vďaka nemu sme sa nenápadne vnorili do duchovnej sféry, a to nám aj bolo treba, lebo sme boli utrmácaní po šesťhodinovom cestovaní, a tak trochu duchovne mimo. V kázni sa nám prihovoril otec biskup Rudolf Baláž a jeho slovám musel dať každý za pravdu, hoci "ťal do živého". Hovoril o sile, zmysle a hodnote modlitby. Pri jeho slovách si každý mohol spytovať svedomie a rozmýšľať, nakoľko sa ho to týka. Pamätám sa, že voľakedy som na modlitbu nemala čas, a pritom nemôžem tvrdiť, že som mala predtým viac práce ako teraz. Práve naopak. Postupne sa mi však stala modlitba súčasťou môjho života a ja zisťujem, že bez nej nemôžem žiť. Tak, ako je voda potrebná pre telesnú hygienu, tak sa stala modlitba sprchou mojej duše. Po strese a negatívnych zážitkoch ma osvieži, cítim sa, ako keď sa človek zdôverí blízkemu človeku, a vtedy sa mu uľaví. Za to, že som dokázala prežiť aj nemožné, vďačím modlitbe. Každý deň sa modlím za to, aby ma Duch Svätý naučil správne sa modliť. Pán biskup mal pravdu a ja sa modlím za tých, ktorí ešte nezacítili silu modlitby, aby sa im ju trpezlivosťou podarilo nájsť."

Verím, že Pán skutočne každého prítomného posilnil a všetci spolu sme prežili vnútornú radosť a povzbudenie zo vzájomného stretnutia. Ozvenu krásnej atmosféry, ktorú sme zažili v tento deň, v tomto radostnom spoločenstve spolu s našou patrónkou sedembolestnou Pannou Máriou, sme si odniesli domov v srdciach a takto posilnení môžeme Ježišovu dobrotu rozdávať všetkým, s ktorými sa stretneme.

Sr. M. Norberta

V pokore slúžiť

Otec biskup Jozef Kajnek je pomocným biskupom královohradeckej diecézy. Pravidelne sa zúčastňuje stretnutí Rodiny Nepoškvrnenej. Mohli sme ho vidieť nielen na Velehrade a v Šaštíne, ale aj na stretnutiach pri oslave jubileí RN v Martine.

Otec biskup, čo vás vedie k tomu, že každoročne neváhate prekonať stovky kilometrov, aby ste sa mohli stretnúť s členmi Rodiny Nepoškvrnenej? Na tieto stretnutia nikdy neprichádzate sám, ale vždy vás sprevádza aspoň jeden, niekedy aj dvaja chorí na vozíčku.

Pre mňa je táto púť vždy veľkým povzbudením. Keď sa potom stretnem s chorými, môžem im o tom rozprávať. Môžem svedčiť o tom, ako je veľa tých, ktorí dokážu niesť kríž choroby. Podľa možnosti ich do toho duchovne zapojím, aby choroba pre nich nebola nezmyslom, pretože to často na prvý pohľad tak vyzerá, alebo takto sa na chorobu a bolesť pozerá svet, ale aby to spájali s Kristovým krížom, ako to učí sestra Bernadeta.

Ako ste sa dostali bližšie ku chorým?

Moja mamička posledných 17 rokov svojho života prežila na vozíčku so sklerózou multiplex. Asi vďaka tomu mám viac vnímavosti pre chorých. Mal som možnosť vidieť ako sa dokázala vyrovnávať so svojou chorobou. Chcel by som pomôcť ľuďom, ktorí majú rovnaký údel, aby to aj oni takto dokázali niesť, aby sa vedeli vyrovnať s bolesťou, ktorá je pre nás otáznikom.

Máte možnosť aj vo svojej biskupskej službe stretávať sa s chorými?

V súčasnosti žijem vo farnosti Pardubice. Chorých tam mal na starosti páter Bartoš, ktorý odišiel do inej farnosti a ja som to po ňom prevzal. Ako mi to moje biskupské povinnosti dovoľujú chodím do nemocnice, niekedy chorých po prepustení z nemocnice idem navštíviť aj do LDCH (Liečebňa pre dlhodobo chorých) alebo do domova dôchodcov. Je to moja kňazská služba, ktorú robím veľmi rád.

Pamätáte si ešte, ako ste sa dozvedeli o Rodine Nepoškvrnenej?

Už si to presne nepamätám, ale pravdepodobne to bolo cez pána biskupa Otčenáška a cez otca Pánčiho, brata sestry Bernadety.

Koncom tohto roku oslávite 15. výročie svojej biskupskej vysviacky. Vaším biskupským heslom sú slová: "In humilitate servire" - "V pokore slúžiť". Prečo ste si ako heslo zvolili práve tieto slová?

Na kňazstvo sa človek pripravuje aspoň päť-šesť rokov a na biskupskú službu dva mesiace. Bol som celkom nepripravený. Mal som si zvoliť aj nejaký ten erb a biskupské heslo. Na exercíciách som o tom trochu premýšľal. Pán Čech, ktorý v Kladne robí tieto erby mi povedal: "No, to je jednoduché. Sme Cirkev bojujúca, takže to musí byť štít. V mene čoho bojujeme? Tak tam urobíme kríž." Ja som povedal, že by som tam mal rád Pannu Máriu a sv. Jozefa, to sú dve ľalie pod krížom. Potom sme hľadali heslo. Vedel som, že budem pomocným biskupom, teda v službe, u pána biskupa Otčenáška. Slúžiť sa nedá inakšie ako v pokore, tak som si povedal, že sa budem tomu učiť.

Od roku 1998 pôsobíte aj ako biskupský vikár pre duchovné povolania. Čo môžu pre nové duchovné povolania urobiť chorí?

Môžu sa obetovať. A to je veľa! Na túto tému sú rôzne konferencie, aj to je potrebné. Ale keď Pán nedá toto povolanie do srdca človeka, tak samotné konferencie sú málo. Osloviť dokáže iba Pán Boh. Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy... Niekedy je tu zo strany mladých aj akýsi strach. Vidia, že kňazský, a duchovný stav vôbec, je v dnešnej dobe neuznaný. Mladí ľudia idú do neistoty, boja sa aj samoty... Ak by tam bol naozaj hlboký duchovný život, ak by všetky tie svetské ohľady hodili za hlavu, dokázali by ísť za Pánovým volaním. Prosím chorých, aby tak, ako to bolo vyjadrené v jednej z prosieb prednesených pri sv. omši, vyprosovali nové duchovné povolania, a aby ich potom aj naďalej sprevádzali svojimi modlitbami a obetami.

Otcovi biskupovi ďakujeme nielen za odpovede na otázky, ale aj za svedectvo pokornej služby. Aj na tohoročnom stretnutí ho sprevádzal mladý muž na vozíčku. Láskavosť, bezprostrednosť a srdečnosť, s akou sa jemu aj iným chorým otec biskup venoval, bola krásnym potvrdením toho, že svoje biskupské heslo sa naozaj snaží žiť naplno. Nech Pán mnohým chorým a trpiacim cez jeho biskupskú službu udelí milosť prijať svoj kríž a pochopiť zmysel utrpenia.

Za rozhovor ďakuje sr. M. Alžbeta

Fotografie

Eucharistické požehnanie	slávnostný vstup
príhovor s. Bernadety Pánčiovej	generálnehy vikár prešovského gréckokatolíckeho biskupstva Marcel Mojzes, pomocný biskup Mons. Jozef Kajnek z Hradca Králové, Mons. Rudolf Baláž, bánskobystrický biskup, opát Bronislav Ignác Kramár zo Želiva
členovia Rodiny Nepoškvrnenej	členovia Rodiny Nepoškvrnenej