Základná škola sv. Vincenta - Ružomberok

DETI  rodičom a deťom

 

Dňa 25. mája 2008 sa v Kultúrnom dome A. Hlinku v Ružomberku uskutočnil program DETI RODIČOM A DEŤOM, ktorý pripravili žiaci Základnej školy sv. Vincenta v Ružomberku z príležitosti Dňa matiek, Dňa otcov a Dňa detí. Pripravili ho spolu so svojimi pedagógmi pre svojich rodičov, spolužiakov a kamarátov.

Slávnostné nedeľné popoludnie otvorila sestra Angela Brejková, riaditeľka školy. Mladí moderátori, ktorí sprevádzali celé popoludnie - Andrejka a Marek - odovzdali prvý kvietok spolu s poďakovaním mame svojej školy - sestre Angele.

Program mal dve časti. V prvej z nich žiaci ukázali svoje herecké talenty v španielskej legende „Marcelíno, chlieb a víno".

Druhú časť programu si pripravili žiaci 1. stupňa. Predstavili sa so spevom, básničkami a tančekmi, ktoré venovali svojim rodičom ale i nebeskej mame - Panne Márii:


V divadelnom predstavení „Marcelíno, chlieb a víno" účinkovali:

V hlavnej úlohe Marcelína:  Michal Švento - 3.A trieda
Ježiš:                   Mário Víťaz
Mama:                 Alžbeta Kubernátová
Prior:                    Marek Kendera
Brat Orlando:       Dávid Gerát
Brat Jacobs:        Matúš Šida
Brat Bernard:        Libor Chorvát
Brat Matias:         Ján Šida
brat Eusébius:    Ján Majher
Barón:                   Marek Lauko
Barónka:               Tatiana Doležiová
Komorník:             Roman Stančo
Slúžka:                   Monika Buknová
Maliar a cirkusant:  Branislav Chyla
Manuelova matka:  Katarína Kameníková
Manuel:                Marek Chyla
Rozprávač:          Lucia Jankurová

Kostýmy:
p. Žofia Kráľová, p. uč. Gabriela Halušková, p. uč. Eva Anrejčáková a p. uč. Vladimíra Šajtrochová, sestra Martina

Kulisy:
Barbora Kubalová, Anna Galasová, Andrea Naštická, Linda Vecková, Andrea Bunčeková, Adriana Dubovcová, Branislav Chyla, Andrea Bišťanová, Jana Zrníková, Andrea Bohúňová

Réžia:
sestra Martina Telehaničová a sestra Vojtecha Sapančíková


Dej legendy:
Odohráva sa v 17. storočí v Španielsku, v čase vojny. Ľud trpel hladom, chorobami, smädom po spravodlivosti, ukrutnosťou panovníka. Ale aj v tomto čase tu bol Boh - často jediná nádej trpiaceho ľudu. Mnoho kláštorov bolo násilne zatvorených, dokonca vypálených. Jeden však ostal a práve v ňom sa odohráva dej našej legendy:

Prvé dejstvo - Marcelínove spomienky
Príbeh začína v smutných rokoch 17. storočia. Mnísi opúšťajú svoj kláštor, aby poskytli ľuďom útechu. Počas tejto služby nachádzajú malé, niekoľkodňové dieťa - malého chlapčeka. Opatrne ho zanesú do kláštora a odovzdajú otcovi priorovi. Tak sa malý Marcelíno po prvýkrát stretáva s rehoľníkmi. Po krátkom čase však prior posiela bratov, aby vyhľadali pre malého Marcelína vhodnejší domov, aby vyrastal v rodine, kde by mal otca a mamu. Bratia obišli celú dedinu, chodili z domu do domu, ale pochopili, že mnohí ho nechcú, pretože je bieda a hlad a sami nemajú často čo jesť. A tak - celí natešení, že Marcelíno bude žiť s nimi, vracajú sa k opátovi. Ten, po modlitbe k Duchu Svätému, rozhodne, že dieťa ostane v kláštore. Bratia od radosti žiarili a malý Marcelíno tiež. Od toho dňa sa stáva obľúbencom všetkých bratov.

Druhé dejstvo - Život v kláštore
Uplynulo 6 rokov. Život v kláštore sa nijako nezmenil, len Marcelíno vyrástol. Bratia sa rozhodli, že ho budú vychovávať a starať sa aj o jeho vzdelanie. Písmenká ho učili s pomocou obrázkov svätých. Ale Marcelíno bol zvedavé dieťa a mnohokrát sa vypytoval na život Ježiša. Zaujímal sa o to, prečo Ho ukrižovali, prečo to Boh dovolil, kde je teraz...
Jedného dňa sa stalo, že neďaleko kláštora vypadlo z voza malé dieťa. Marcelíno ho zbadal a utekal to povedať bratom. Tí zaniesli malého Manuela do kláštora a starali sa oňho. Avšak Manuelovi rodičia zistili, že sa im stratilo dieťa a všade ho hľadali. Nakoniec ho našli v kláštore. Manuel, keď zazrel svoju utrápenú mamu, rozbehol sa jej do náručia so slovami „mama". Marcelínovi, akosi zvláštne zovrelo srdce a vypadli mu slzy. Až teraz si uvedomil, že on nemá komu povedať to krásne slovo „mama". Túžil po takomto objatí, ktoré nik nedokáže nahradiť. Aj keď Manuel odišiel s rodičmi, Marcelíno si stále pripomínal jeho prítomnosť, hral sa s ním, rozprával. Bratia mnísi spozorovali, že Marcelíno posmutnel a stále myslí na svoju mamu...
Jedného dňa poctil kláštor svojou návštevou barón, ktorý sa rozhodol, že vylepší kláštorný kostol dielom slávneho umelca. Pri tejto návšteve náhodou objaví malé dieťa ukryté pod lavicou. Prior mu vysvetlil, ako sa malý Marcelíno dostal k nim. Po čase prichádza barón znova do kláštora so zvláštnou prosbou: chce Marcelína odviesť do svojho zámku, pretože si myslí, že je to dieťa jeho nebohej manželky. Tá vraj pred smrťou porodila dieťa, o ktorom však nikto nevie. Preto si barón myslí, že Marcelíno je to stratené dieťa. Po otázke: „Marcelíno, chceš odísť so mnou na zámok a žiť so svojou mamou šťastne?", ten s úsmevom a túžbou mať mamu odpovie: „Áno, chcem!" Bratia pocítia smútok nad odchodom Marcelína, ale nechcú zničiť šťastie dieťaťa. Tak Marcelíno odchádza na zámok, aby tak žil s otcom a mamou, po ktorej stále túžil.

Tretie dejstvo - Marcelíno na zámku
Po príchode na zámok zveril Marcelína barón do rúk komorníka. Ten ho mal pripraviť na život v zámku a oboznámiť so základmi slušného správania šľachticov. Marcelíno však nevedel sústrediť svoje myšlienky na slová komorníka, pretože myslel iba na mamu. Po stretnutí s manželkou baróna zisťuje, že to nie je jeho mama a odmieta pobozkať ruku pani barónke. Tá sa urazí a nahnevane odíde. Marcelíno je za to pokarhaný. Večer pri modlitbe prosí aj za svoju mamu. S ľútosťou v srdci sa modlí: "Ježišu, dúfal som, že tu nájdem svoju mamu. Nie je tu. Chcem ísť odtiaľto preč. Pomôž mi vrátiť sa späť do kláštora! Amen."
Pobyt na zámku bol pre Marcelína utrpením. Každým dňom sa situácia zhoršovala, preto sa rozhodol, že ujde. Jednej noci sa potajomky prešmykol cez zámocké hradby a ušiel do lesa, kde ho nachádzajú bratia, ktorí sa po búrke vybrali na huby. Nachádzajú premočeného a premrznutého Marcelína a zanesú ho do kláštora. Aby ho nenašli vojaci pána baróna, ukryjú ho do podkrovia.

Štvrté dejstvo - Marcelínova cesta do neba
V podkroví nachádza Marcelíno kríž s telom Krista v životnej veľkosti. Ešte nikdy Ho nevidel takého veľkého. Podišiel k Nemu a uprene sa zahľadel na Ukrižovaného. Spod tŕňovej koruny mu stekala krv po čele a po líci. Krv presakovala spod klincov na rukách i nohách. V ľavom boku našiel veľkú krvavú ranu po vbodnutí kopijou. Oči mu zaliali slzy. Marcelíno si všimol, aké je Kristovo telo dobité. Najväčší súcit v ňom vyvolal Kristov pohľad. Po chvíli odbehol do kuchyne a priniesol mu čerstvý kúsok chleba. Zistil však, že Kristus si ho nemôže vziať do rúk, pretože ich má pribité na kríž. Vzal si stolček a vytiahol klinec z jednej ruky. Kristus ho pohladil, poďakoval za chlieb. Tak si Marcelíno nachádza nového Priateľa, o ktorom nevedia ani samotní bratia v kláštore. Každý deň prichádza Marcelíno za Kristom a nosí mu chlieb a víno. Marcelíno sa s Ním, zhovára a pri jednej príležitosti sa opýta aj na svoju mamu. Kristu mu odpovie, že je pri Jeho Mame v nebi, a že aj pre neho tam má pripravené miesto.
Bratia v kláštore robili, čo mohli, ale Marcelínov zdravotný stav sa nezlepšil. Stále ho trápili horúčky, no on sa nesťažoval, veď mal Priateľa, u ktorého nachádzal radosť a útechu. Pri jednom stretnutí dosahuje plnosť svojej radosti... Ježiš sa pýta: „Marcelíno, povedz mi, po čom najviac túžiš? Ja ti to môžem splniť!" Marcelíno odpovedá: "Vezmi ma, prosím ťa, k sebe do neba za mojou mamou. Zavedieš ma za ňou?" A plný túžby po mame umiera v náručí Krista.
Keď bratia mnísi prišli za Marcelínom, našli ho bezvládne ležať. Všetci ho obstúpili a začali sa modliť. Marcelíno odišiel za svojou mamou do neba. Je šťastný, už mu nič nechýba. Je so svojou mamou...

Spracovala sestra M. Martina
Fotografie

Andrejka a Marek - moderovali celé slávnostné popoludnie.

Začalo divadelné predstavenie Marcelíno, chlieb a víno... Na javisku práve bratia františkáni pri službe biednym našli malé niekoľkodňové chlapčiatko a priniesli ho do kláštora...

Bratia pomenovali chlapčeka Marcelíno a hneď si ho veľmi obľúbili...

...bratia nenašli v dedine pre Marcelína novú mamku a ocka, a tak otec prior v modlitbe prosil Pána Boha o radu, čo s týmto malým chlapčiatkom ďalej... Po modlitbe otec prior oznámil bratom, že Marcelína vychovajú v kláštore... že ONI budú teraz jeho nová rodina.

....KRST Marcelína... v tej krásnej chvíli krstu zostúpila vlastná mamka Marcelína z neba a držala svojho synčeka, keď sa stával BOŽÍM DIEŤAŤOM...

...tak si ho k sebe túlila a on to cítil...

...Marcelíno rástol medzi bratmi a bratia ho vychovávali a starali sa i o jeho vdelanie...

...jedného dňa našli bratia opäť strateného chlapca Manuela, a tak ho uchýlili v kláštore.

...Marcelíno a Manuel sa spriatelili...

...avšak neprešiel dlhý čas a Manuelovi rodičia, ktorí hľadali svojho syna, našli ho vo františkánskom kláštore. ...a Manuel bol šťastný, že vidí opäť svojich rodičov a celý natešený sa vrhol mamke do náručia...

...a Marcelínovi prišlo veľmi ľúto, že on nemá mamku, ktorá by ho objala. ...a bratia sa všemožne usilovali, aby mu chýbajúcu rodičovskú lásku nahrádzali.

...Marcelíno bratom robil všelijaké huncútstva. ...kládol im žabky do hrncov... zväzoval im v nestráženej chvíľke opasky... ale bratia ho mali radi.

...návšteva baróna v kláštore... ...a hoci Marcelíno bratov mal rád ako svoju rodinu, túžba po mamkinom náručí ho viedla k rozhodnutiu, že pôjde s barónom na zámok, kde nájde svoju mamku...

...aké bolo len Marcelínovo sklamanie, keď namiesto mamkinho náručia ho na zámku očakával iba chlad a etiketa...

...Marcelíno už nemohol dlhšie vydržať na zámku a rozhodol sa utiecť k bratom, k svojej rodine, ktorá ho milovala. ...celého premočeného od dažďa ho našli bratia v lese schúleného pod stromami...

...zobrali ho do kláštora a ukryli na povale, aby ho barón nenašiel...

...v podkroví nachádza Marcelíno kríž s telom Krista v životnej veľkosti... Začne s Ježišom viesť rozhovor, prináša mu jedlo, vyberá klince z rán...

...stávajú sa priateľmi... V jednom z rohovorov sa Marcelíno pýta Ježiša: To naozaj poznáš všetkých ľudí na svete? ...veru všetkých. - odpovedá Ježiš. ...Aj moju mamu...? ...Áno, aj tvoju mamu. ...A kde je? ...a Ježiš odpovedá: Je v NEBI pri mojej Mame...

...Marcelíno prosí Ježiša: Mohol by si ma ešte pohladiť? ...tak ako moja maminka, ktorú nemám? Môžem sa k tebe pritúliť? Môžeš mi splniť jednu prosbu? ....vezmi ma, prosím ťa, k sebe do neba za mojou mamou... Zavedieš ma za ňou???

...Marcelíno zavrel oči v Ježišovom náručí a keď otvoril oči svojho srdca, uvidel svoju mamku, ktorá k nebu otvárala svoju láskyplnú náruč... ...a pritúlila si svojho chlapčeka v náruči. .....Keď sa mnísi vrátili späť za Marcelínom, našli ho bezvládne ležať. Otec prior povedal: Marcelíno od nás odišiel. Vystúpil na nebesia za svojou matkou. Je šťastný, už mu nič nechýba...

...sprievodné slovo divadelného predstavenia predniesla Lucka...

...záverečný úklon účinkujúcich...

...pohľad do réžie...

...pohľad do obecenstva...

Pôsobivú tanečnú meditáciu pod vedením p. učiteľky Kordíkovej stvárnili dievčatá z 2. stupňa.

...tanec modlitbou...

Program pokračoval darovaním kvetov lásky Panne Márii. Kvetinky prinášali žiaci 4. B triedy so sestričkou Martou.

...Kvety lásky pre Pannu Máriu sprevádzal krásna skladba Ave Mária...

...a na javisko pribehli neposlušné zvieratká......z 2.B triedy.

...2.B pri tanci...

Roztomilé básničky zo srdiečok roztomilých detí zazneli v podaní žiakov 2.A, ktoré pripravila sestra Vlasta.

...2.A trieda...

...najmladší gymnasti z 1. stupňa predviedli krásne gymnastické prvky pod vedením pani učiteľky Kordíkovej.

...gymnasti 1. stupňa ... fotoaparát nestíhal...

Pantomímu o jari a o zrode nového života si pre nás pripravili žiaci 3.A triedy so sestričkou Dagmar.

Tak, ako sa na jar prebúdza príroda k novému životu, tak sa aj v duši človeka môže zrodiť nový život, život naplnený láskou, radosťou a pokojom.

Naše nohy nám pod stoličkami roztancovali žiaci 4.A triedy v štýle country. Ich učiteľkou tanca je triedna pani učiteľka Juríčková.

...4.A trieda v štýle country...

V programe vystúpili aj hostia - dievčatá tanečnej skupiny hip-hoperov.

...hostia...

V závere nášho programu nám zaspievali žiaci 1.B triedy spolu s pani učiteľkou Šajtrochovou krásne piesne o mamičke, o rodičoch a starých rodičoch.

...1.B trieda ...

... ĎAKUJEME ...

... naozaj všetci sa cítili príjemne ...