PRVÁ cesta do Albánska

31. marca 2009 napísal Mons. Cristoforo Palmieri CM, biskup diecézy Rrëshen (severná časť Albánska) sestre M. Pavle Draganovej, našej provinciálnej predstavenej list, v ktorom možno okrem iného čítať aj toto: „...sme chudobní na všetko, aj na služobníkov evanjelia, a preto sa obraciam na Vás s prosbou, aby ste prišli ohlasovať evanjelium našim bratom najrozličnejším spôsobom a svedectvom Vášho zasväteného života. ...príďte do Albánska, pretože ako hovorieval svätý Vincent: ´jedna vec je počuť rozprávať o chudobných a druhá vec je vidieť ich v skutočnosti.´ Verím, že Váš príchod k nám Vás neznechutí, lebo budete vidieť, akí v skutočnosti sme a ako žijeme v Pánovi. Pozývame Vás, aby sme sa o toto všetko s Vami podelili..."

...a tak - vedené Duchom Božím, doprevádzané modlitbami spolusestier a blízkych, vo svetle našich Konštitúcii, ktoré hovoria: „Vo volaní doby počúvame Boží hlas a snažíme sa mu vyhovieť stále novými cestami. Hľadať, stále hľadať, to je spôsob, ako poskytnúť príbytok Kristovi v tomto svete.", vydali sme sa podvečer 19. apríla 2009 na cestu k blížnym do Albánska - nájsť spôsob ako poskytnúť Kristovi príbytok v tomto svete...

...cestou do Albánska (vzdialenosť Vrícko-Rrëshen je niečo cez 1 400 km) sme sa zastavili v pútnom mieste Chorvátska, ktoré sa nachádza neďaleko Zahrebu: MARIJA BISTRICA.	...prosili sme Pannu Máriu, aby nám vyprosila svetlo Ducha Svätého pre hľadanie Božej vôle v dnešnom svete a silu pre jej konanie. Po krátkej zastávke sme navštívili Sestry Adorátorky Najsvätejšej Krvi Ježiša Krista v Záhrebe, ktoré nás obohatili o svoje skúsenosti z pôsobenia v Albánsku. V tomto kláštore sme strávili noc.
...ráno 21. 4. 2009 sme sa vydali na cestu zo Záhrebu do Rrëshenu. Takmer celá cesta viedla pobrežím Jadranského mora. ...a vôbec nevadilo, že kilometre nám ubiehali pomedzi dažďové kvapky - cesta bola príjemná, plná obdivú prekrásnych Božích výtvorov.	...cesta do Albánska viedla cez Maďarsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu a cez Čiernu Horu.
...za Dubrovníkom sme videli nádherný kláštor na vode...	...v Čiernej Hore sme časť svojej cesty - z jedného brehu na druhý - preplávali vďaka trajektu Ferry... Do Rrëshenu sme dorazili v utorok podvečer... Cestu od hraníc do Rrëshenu viedol vdp. Tomáš Kuník, kňaz zo Slovenska pôsobiaci v Albánsku.
V Rrëshene nás srdečne privítal otec biskup Cristoforo... V rozhovoroch, ktoré prebiehali v taliančine (Taliančinou v tejto oblasti hovoria všetci kňazi a sestry. Úradnou rečou i rečou ľudu v Albánsku je albánčina rôznych dialektov.) nás otec biskup oboznamoval s kultúrou, obyvateľstvom, radosťami i bolesťami albánskeho ľudu... Deň plný dojmov sme zakončili svätou omšou. Prijali sme do srdca Toho, ktorého sme prišli hľadať v ľuďoch tohto národa a ktorého sme čím ďalej tým viac túžili v nich milovať a slúžiť mu.	...v stredu ráno nám už otvárala náruč krásna príroda, v ktorej bola zasadená Rrëshenská diecéza. ...bolo milé stretať popri ceste sa pasúce domáce zvieratá. Zväčša to boli usilovné somáriky, kravy, ovce a barany, prasiatka a sliepky. Kto už mal to šťastie stretnúť uprostred tunela prasiatko? My áno - a nie jedno ale štyri... ...šťastím i pre zvieratá je, že kvalita albánskych ciest nedovoľuje autám rýchlo jazdiť.
...našou prvou zastávkou bola farnosť v dedinke Suç. Miestny farár nás pri šálke čaju oboznámil v hlavných črtách s možnosťami pôsobenia medzi Albánskym ľudom. ...navštívili sme farský kostolík, v ktorom - tak ako v každom kostolíku v Albánsku - nechýbala ani fotka usmievavej Matky Terezy. Pred týmto kostolíkom sme si spravili fotku na pamiatku.	Kňaz nám hovoril, že dedinka SUÇ je pravdepodobne na miestach, ktorými kedysi v rannom kresťanstve prechádzal aj svätý Pavol... Nazreli sme tu aj do hrobky z 3. storočia, v ktorej sa našli pozostatky biskupských insignií. Potvrdzuje to skutočnosť, že ranné kresťanstvo v tomto kraji prekvitalo...
...naše ďalšie kroky viedli do dedinky BUSHKASH. Na fotografii je možnosť vidieť tamojšiu základnú školu. V Albánsku - i keď je povinná školská dochádzka - nie všetky deti chodia do školy pravidelne. Zo strany školy sa to až tak prísne nevyžaduje.	...neďaleko školy pastierka pásla ovce. V krajine sme zväčša videli pracovať ženy. Mnoho mužov trávilo čas posedávaním a vzájomnými rozhovormi...
...jednotlivé dedinky a mestečká boli učupené v tejto nádhernej prírode... Sú od seba dosť vzdialené, a tak nedostatok kňazov a sestier v tejto oblasti spôsobuje duchovný hlad po Bohu v srdciach ľudí... Dozvedeli sme sa z rozprávania, že Matka Tereza, keď navštívila Albánsko a videla duchovnú chudobu albánskeho ľudu, udelila svojim sestrám pôsobiacim v Albánsku výnimku. Vďaka nej Misionárky lásky - sestry Matky Terezy môžu v Albánsku aj katechizovať... V ostatných častiach sveta sa venujú sestry zmierňovaniu telesného utrpenia a chudoby ľudí.	...pohľad na mešitu - náboženskú budovu moslimov. Islamské (mohamedánske) náboženstvo bolo a dodnes je v názoroch na ženu mimoriadne patriarchálne. Žena je výlučným mužovým vlastníctvom, akýmsi ´ženským poľom´, ktoré mu Mohamed a Alah dovoľujú kúpiť, predať, kedykoľvek vymeniť alebo prepustiť. Islam pokladá ženu za menejcennú i v samotnej náboženskej oblasti. V Albánsku je moslimská viera veľmi rozšírená a jej prvky sú zakorenené takmer vo všetkých obyvateľoch. Obzvlášť to možno pozorovať na dedinách. ...a tu je ďalšie rozsiahle pole pre prinášanie Evanjelia - Radostnej zvesti...
...táto fotografia vypovedá o tom, že Albánsko sa začína rozvíjať. Cesty, ktoré sú po celej krajine vo veľmi zlom stave, v blízkej budúcnosti začnú nahrádzať nové. Budú to cesty, vďaka ktorým sa zmierni bieda tohto ľudu? Bieda nielen telesná ale i duchovná? ...my sme - po starých cestách - pokračovali v hľadaní a objavovaní...	Našou ďalšou zastávkou bolo mestečko-či dedinka: ULZA. Navštívili sme spolu s vdp. Kuníkom a kňazmi z dedinky SUÇ kostolík a farnosť, ktorá je v ich správe. ...v tomto kostolíku - jeden z chlapcov, posmelený kňazom Tomášom sa spýtal po slovensky sestričky: AKO SA VOLÁŠ? ...veľmi nás táto slovenská veta z úst albánskeho chlapca potešila...
...strávili sme príjemné chvíle s deťmi i dospelými, ktorí sa zhŕkli okolo svojho kostolíka. ...keď sme sa lúčili, kňaz hovoril deťom, že keď sa budú dobre modliť, tak sestričky k nim prídu. ...a deti sľúbili, že sa modliť budú.	...chlapci, i keď neboli rodina, boli k sebe navzájom veľmi milí a starostliví. Chlapček uprostred sa volá VINKO - Vincent. ...to, že má tento chlapček meno rovnaké ako náš svätý Vincent - duchovný otec ktorý spája vincentínsku rodinu kňazov i sestier tu pôsobiacich a i nás, ktoré patríme do tejto rodiny svätého Vincenta, nezostalo toto meno VINKO bez povšimnutia našich sŕdc.
...a keďže už bol obed, pobrali sme sa v tejto obci na obed v miestnej reštaurácii. Táto ponúkala okrem dobrého obeda aj krásny výhľad na krásne jazero...	...poobede sme sa pobrali do mestečka RUBIK. ...navštívili sme sestry, ktoré tam pôsobia medzi mládežou. Mali sme možnosť pozorovať život v uliciach mesta... Naučili sme sa prvé albánske slová: MIRDITA - dobrý deň, ÇUNA - deti, FALEMINDERIT - ďakujem...
...vyšli sme na kopec nad mestom RUBIK, na ktorom ako pamätník na časy minulé stál kostolík bez veže. ...akýkoľvek prejav viery tohto ľudu bol v minulosti krvavo potláčaný. Táto zem pamätá na mnohých mučeníkov. ...veľký kresťanský spisovateľ 3. storočia - Tertulián - píše: Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Nech Pán Boh bohato požehná túto krajinu tými, ktorí by semienka pravej viery do sŕdc ľudí tejto zeme zasiali a starostlivo opatrovali...	Pár slov z histórie: V Albánsku po druhej svetovej vojne sa k moci dostali komunisti, vedení Enverom Hodžom. Došlo k znárodneniu priemyslu, ďalšej industrializácii, likvidácií súkromného poľnohospodárstva a kolektivizácii. Albánska politika a ekonomika sa stala závislou na pomoci Sovietskeho zväzu. Hodžovi však politický vývoj európskych socialistických krajín nevyhovoval (považoval ho za málo revolučný) a po určitých politických roztržkách zo ZSSR boli pretrhnuté všetky putá s touto krajinou a politická orientácia bola roku 1961 prevedená na komunistickú Čínu. Tento stav trval až do roku 1978, kedy Čína odmietla ďalšiu podporu albánskemu priemyslu. Albánsko sa tak stalo politicky aj ekonomicky najizolovanejšou krajinou Európy. Pád socialistického zriadenia v ostatných európskych krajinách na začiatku 90. rokov 20. storočia viedol k pádu komunizmu aj v Albánsku (1991).
V stredu podvečer - po svätej omši, ktorú sme mali možnosť sláviť spolu s albánskym ľudom, pobrali sme sa na návštevu Dcér kresťanskej lásky - sestier Vincentiek, ktoré v meste Rrëshen pôsobia...	...prežili sme spolu krásne srdečné spoločenstvo v duchu svätého Vincenta. Tu, v komunitách akoby sa rodila láskavosť a úsmev, ktorú tieto sestry rozdávajú za bránami kláštora. Svätý Vincent raz jednej zo sestier povedal: Čoskoro prídeš na to, že láska sa ťažko roznáša. Ťažšie ako hrniec polievky a plný kôš... Len si zachovaj LÁSKAVOSŤ a ÚSMEV. To nie je všetko, keď sa dáva polievka a chlieb. To môžu robiť boháči. Ty si malá slúžka chudobných, vždy usmievavá, dcéra kresťanskej lásky, vždy dobrej nálady... Oni sú tvoji páni, a vieš, že sú to páni strašne citliví, nedotliví, nároční. No, hoci by boli akokoľvek špatní a špinaví, nespravodliví a drsní, tým viac im máš prejaviť svoju lásku!
...po návrate z kláštora sestier Vincentiek sme sa v katedrále, ktorá bola neďaleko domčeka, kde sme bývali, poklonili Nášmu Pánovi a išli sme spať.	...a akoby šibnutím čarovného prútika tu bolo ráno a čas prvej a veríme že nie poslednej rozlúčky s Albánskom... Fotka s otcom biskupom Cristoforom (meno Cristofor znamená - ten, ktorý prináša Krista) je nám krásnou spomienkou aj na slúžiacu jednoduchú lásku tohto duchovného syna svätého Vincenta, ktorý si zamiloval Krista v albánskom ľude. Tento biskup je naozaj pre ľud žijúci v Albánsku CRISTOFORO... My sme sa - doprevádzané kňazom Tomášom Kuníkom zo Slovenska - pobrali k Albánskym hraniciam. ...a aj vďaka mnohým vrúcnym modlitbám sme sa šťastne v piatok 24. apríla 2009 vrátili domov. ČI PRÍDU aj naše sestry pôsobiť v dielach lásky do Albánska? ...deti sa za to modlia...