166. výročie založenia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok
Príhovor k výročiu založenia rehole
Pri príležitosti 166. výročia založenia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok (29. august) sa sestrám prihovorila generálna predstavená rehole: sestra M. Ružena Múdra:
Drahé, Pánom milované sestričky,
je tomu už 166 rokov, ako naša sestra Xaveria Strasser s ďalšími dvoma sestrami a tromi novickami prišli do pripraveného Materinca v Satu Mare, aby tu rozvíjali svoj zasvätený život Bohu v službe chudobným a jednoduchým ľuďom.
Ďakujem spolu s Vami za tých 166 rokov, počas ktorých dobrý Boh požehnával naše sestry, aby zostali verné svojmu rozhodnutiu darovať svoj život úplne Bohu, a za to, že Pán doteraz prijíma túto Jemu milú obetu.
Ďakujem každej z Vás, že denne prinášate obetu svojho života Bohu na Jeho slávu a pre dobro našich blížnych, ku ktorým nás posiela.
Ďakujem, že robíte všetko pre to, aby ste počúvali Pánov hlas a cítili Jeho lásku v slovách: „Milujem Ťa!" To hovorí láska kríža, ktorá premieňa naše srdcia a už tu na zemi nám dáva cítiť nebo.
Aby sme veľkodušnejšie odpovedali na Pánovo vyznanie lásky, povzbuďme sa príkladným životom našej prvej sestry - sestry Xaverie Strasser:
Matka predstavená Xaveria Strasser, ktorá je pre vedenie satmárskej Kongregácie najschopnejšia, ide do Satu Mare. Dňa 21. augusta 1842 ráno o štvrtej ráno znie zvonec, ktorý budí sestry v gumpendorfskom kláštore. Nikdy neznel odchádzajúcim sestrám krajšie a slávnostnejšie, ako v ten deň. Bol to deň odchodu. Odchádza loď so satmárskymi sestrami. . Aké pocity napĺňali dušu sestry Xaverie v skoré ráno toho veľkého dňa....? Aké pocity mohli rozbúšiť srdcia sestier pred poslednou hodinou rozjímania? Boli to pocity radosti, nesmiernej vďaky, dúfajúcej nádeje v budúcnosť... Teraz začali lepšie chápať vznešený cieľ, kvôli ktorému ich tu poslal satmársky pán biskup. Jasne stála pred nimi významná úloha, ktorá čakala na nich v Satu Mare. Tá pekná, veľká satmárska kláštorná budova bude onedlho naplnená deťmi, dievčatami a ony ich budú viesť a učiť poznaniu a láske k Pánu Bohu! Na ich vzornom príkladnom povolaní sa nadchnú mnohé dievčatá, a budú ich nasledovať v službe Bohu - podľa vzorného príkladu milosrdných sestier v bielych závojoch... . A predstavená Xaveria...? Kľačí na svojom obvyklom mieste so zopnutými rukami, očami sklopenými, s hlbokou nábožnosťou. Jej duša sa vnára do minulosti .... V duchu si predstaví blažený deň obliečky. Ten okamih, keď sa jej duše dotkol patrónkin hrdinský príklad ... Áno, Pane Bože, kvôli Tebe srdečne opustím všetko: domov, rodinu, domovinu, len aby som Ti mohla slúžiť tam, kde ma povedieš, aby som aj tam vedela viesť duše k Tvojej láske... Hľa, dnes sa uskutočňuje to, čo vtedy v duši prežívala .... Od týchto chvíľ sa život sestry Xaverie spája so životom spoločenstva Milosrdných sestier v Satu Mare. . Celých 25 rokov strávila v Satu Mare: od 29. augusta 1842 až do svojej smrti 30. marca 1868. Týchto 25 a pol roka prebehlo v neustálej odovzdanosti Bohu a v pracovitosti. Nové spoločenstvo, spoločenstvo satmárskych milosrdných sestier, sa rozvíjalo a to bolo odmenou jej práce. Ich radosť a rozvoj spôsobuje radosť aj matke Xaverii, ich starosti a ťažkosti sú aj jej krížom. Ale počas 25 rokov ju sprevádza viditeľná pomoc Božia. Práca, modlitba, utrpenie ako aj radosť sa miešajú v tejto veľkej osobnosti a premieňajú sa v mohutnú svižnú silu a energiu, ktorá spolu s milosťou Božou rapídnou rýchlosťou ženie vpred záležitosti satmárskeho kláštora na ceste rozvoja. Týchto 25 rokov prebehlo nielen v radosti a v úspechoch. Bolo to 25 rokov krížovej cesty. Ťažký kríž sa vbáral na plece matky Xaverie. Krížová cesta bola drsnou a prašnou cestou. Pocítila, že všetky začiatky sú ťažké, ale s pomocou Božou je všetko ľahšie, lebo sa odovzdala Pánu Bohu s veľkou oddanosťou a veľkodušným duchom. Nepoznala únavu, nešetrila sa v práci, lebo skrz službu ošetrovania chorých a výchovou mládeže slúžila Pánu Bohu. . Boli sme šťastné, že sme si ju mohli ctiť ako svoju matku počas 26 rokov. Áno, môžeme povedať, že bola našou matkou a nie predstavenou. Nebola práca, do ktorej by sa nebola zapojila, upratovala izbu, umývala riady, inokedy sme ju videli v kuchyni vedľa sporáku pri varení. Keď ochorela niektorá zo sestier, bola pri nej, plná ochoty pomôcť. Bola pre nás ozajstným príkladom. . Jej činorodý život bol bohatým vencom mravných a božských čností, z ktorého vyrástli pre nás kvety svätého Vincenta - pokora, jednoduchosť a láska! Nech jej Pán Boh odplatí za všetko! Toľko z kroniky našej Spoločnosti.Nakoniec prijmite moje úprimné sesterské prianie a modlitbu slovami sv. Pavla apoštola z druhého listu Solúnčanom 1,11-12: „Nech vás náš Boh urobí hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutoční každý dobrý zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom."
So sesterskou láskou na Vás pamätá